Clanok, ktory opisuje znecistenu pitnu vodu je od pana Petra Andrews. On je írsky vedecký novinár a spisovateľ so sídlom v Londýne. Má skúsenosti v oblasti biologických vied a promoval na univerzite v Glasgowe v odbore genetika.
Každý rok sa zisti viac ako 6 500 prípadov rakoviny močového mechúra, približne päť percent všetkých prípadov v Európe a to vdaka trihalometánom (THM) v pitnej vode - ale samozrejme je to všetko úplne v súlade so zákonom.
Na účely štúdie kvality vody v krajinách sa z EÚ-28 stala EÚ-26, pretože nebolo možné získať dostatočné údaje o Bulharsku a Rumunsku. Projekt však zahŕňal 75% celkovej populácie EU.
Čo sú to tie THM?
THM sú triedou molekúl, ktoré sa javia ako vedľajší produkt dezinfekčných prostriedkov používaných na čistenie pitnej vody. Keď chlór, ako hlavná chemikália používaná na čistenie pitnej vody príde do kontaktu s organickou hmotou, rozloží sa na THM.
A napriek tomu, že je ich úroveň legálna až do určitej úrovne, ich dlhodobé vystavenie sa stále spája so zvýšeným rizikom rakoviny močového mechúra.
EÚ stanovila tento zákonný limit na 100 lg na liter, ale čokoľvek nad 50 lg na liter spôsobuje prinajmenšom 51% zvýšenie pravdepodobnosti rakoviny močového mechúra.
Táto štúdia bola urobena na Barcelonskom inštitúte pre globálne zdravie v meste, ktoré má hladiny THM nad súčasným maximálnym regulačným limitom 100 lg = L.
Je alebo nie je prekvapujúce, že v najnovšej smernici Európskej rady nie je stanovené zníženie tohto maxima.
Aká častá je rakovina močového mechúra?
Rakovina močového mechúra je iba desiata najbežnejšia forma rakoviny napriklad v Spojenom kráľovstve. V roku 2016 sa diagnostikovalo 135 000 ľudí v EÚ. Zvyčajne sa dá liečiť jednoduchým chirurgickým zákrokom, pokiaľ sa chytí pred rozšírením na iné časti tela. Niektoré dôkazy naznačujú, že postihuje mužov viac ako ženy (aj keď by to mohlo viesť k rozdielom v životnom štýle, ako je vyššia miera fajčenia).
Krajiny s najvyšším percentom prípadov rakoviny močového mechúra, ktoré možno pripísať expozícii THM, boli Cyprus (23 percent), Malta (18 percent) a Írsko (17 percent). Inými slovami, 23 zo 100 Cyperčanov, u ktorých je diagnostikovaná rakovina v danom roku, si ju pravdepodobne stiahli z pitnej vody.
Medzitým sa najväčší počet pripísateľných prípadov skutočne vyskytol v Španielsku (1482) a Spojenom kráľovstve (1356).
Kto je teda na vine?
Nie je možné pripísať stav kazdeho daného jednotlivca pitnej vode, pretože miera, do akej rôzne faktory prispievajú k komplikovanej chorobe, je zatiaľ nezmeriteľná. Štatistické metódy, ktoré používajú vedci pri odhadovaní pripísateľných prípadov, však aspoň približujú hrubý obraz životov postihnutých touto znečisťujúcou látkou - a mali by stačiť na to, aby upútali pozornosť tých, ktorí kontrolujú verejné vodovody.
Autori poukazujú na to, že ak by trinásť najhoršie postihujúcich krajín mohlo znížiť svoje hladiny THM na súčasný priemer v EÚ, potom by sa dalo potenciálne vyhnúť 2868 prípadom rakoviny močového mechúra vyvolanej pitnou vodou ročne (zníženie o 44%). Zatiaľ sa to zdá nepravdepodobné. Pokiaľ sa neobjavia presné biologické suvislosti medzi THM a rakovinou močového mechúra, nebude sa smernicou Európskej rady o pitnej vode nikto zaoberat a tym padom sa nebude prehodnocovat. EÚ by však mohla prinajmenšom znížiť svoje limity - keby im skutocne islo o nase zdravie.