Ľudia, podobne ako iné cicavce, dokážu vidieť iba tzv. viditeľné svetlo, t.j. svetlo s vlnovou dĺžkou približne 380 - 740 nm. Čínskym vedcom sa však vďaka nanotechnológiám podarilo upraviť zrak myší tak, aby videli aj blízku infračervenú oblasť spektra (približne 740 - 1400 nm). Tým im umožnili vidieť aj v úplnej tme, podobne ako s kamerou s nočným videním.
Na to, aby dodali myšiam takéto "superschopnosti", im museli priamo do očí vstreknúť roztok nanočastíc, ktoré sa naviazali na fotoreceptory na sietnici. Zároveň však majú tieto nanočastice tú vlastnosť, že dokážu zachytiť infračervené svetlo a premeniť ho na elektrické impulzy, ktoré sa následne cez fotoreceptory, na ktoré sú naviazané, dostanú do mozgu. Ten signál príjme rovnako ako impulzy, ktoré fotoreceptory bežne generujú po dopade viditeľného svetla.
Vedci následne viacerými spôsobmi overili, že myši s takto upraveným videním naozaj vidia aj infračervené svetlo (okrem iného sa im napr. pri osvetlení infračerveným svetlom stiahli zrenice). Keďže u skúmaných myší sa nevyskytli žiadne vážne zdravotné komplikácie, je pravdepodobné. že sa podobná technológia bude dať časom využiť aj u ľudí. Okrem nočného videnia sa predpokladá, že týmto spôsobom bude možné v niektorých prípadoch dokonca vyliečiť slepotu.
Pôvodný článok nájdete v časopise Cell