Celý svet v súčasnosti bojuje s pandémiou a tento boj neobchádza ani Slovensko.
Pod zámienkou záchrany ľudských životov vláda zavádza opatrenia, ktoré zásadným spôsobom zasahujú do našej slobody.
Ale je to naozaj taký problém? Naozaj radšej pošleme do hrobu tisíce ľudí, ako nosiť rúško a zostať pár dní doma?
Z doterajších skúseností vieme, že koronavírus ohrozuje najmä ľudí v dôchodkovom veku, prípadne ľudí s vážnymi zdravotnými problémami. Bežný mladý zdravý človek sa v podstate nemá čoho obávať.
V tomto kontexte dáva celkom zmysel, že mladí ľudia by sa mohli na chvíľu uskromniť a poctivo dodržiavať nariadené opatrenia. Chvíľa nepohodlia a obmedzenia svojich rozmarov dokáže zachrániť veľa ľudských životov. A to za to predsa stojí. Nie?
Druhá strana mince
A opäť tu máme to najdrastickejšie opatrenie - lockdown. Zatiaľ iba čiastočný, no čoskoro možno aj totálny. Problémom je, že uskormnenie životného štýlu nie je jeho jediným dôsledkom. Je zrejmé, že toto opatrenie bude mať devastačný vplyv na ekonomiku. Tisíce (alebo desaťtisíce, státisíce?) ľudí prídu o svoju prácu alebo živobytie. Počas karantény drasticky stúpajú počty prípadov alkoholizmu, depresií, domáceho násilia a dokonca samovrážd. Nedostatok pohybu a neustály strach, ktorý šíria médiá, taktiež nepomáha našej imunite.
Na jednej strane máme seniora, ktorý prežil aktívny život a aj bez korony mu zostáva možno pár rokov kvalitného života, ak vôbec to.
Na druhej strane máme dieťa, ktoré má celý život pred sebou. Čo ak sa v dôsledku opatrení stane svedkom alebo obeťou domáceho násilia? Čo ak sa z jeho rodičov stanú alkoholici, alebo upadnú do depresie, pretože prišli o prácu?
Čo ak to celé rodiny uvrhne do chudoby a deti stratia príležitosti na vzdelanie?
Ale netreba sa báť. Európska únia predsa schválila finančné stimuly. Ekonomika nie je ohrozená, jednoducho si natlačíme peniaze, a problém je vyriešený. No nie je to celkom tak. Už v škôlke nás predsa učili, že bez práce nie sú koláče. My teraz aktívne zakazujeme ľuďom pracovať. Toto bude mať dôsledky a ani vláda ani EÚ tomu nedokážu zabrániť. A tieto dôsledky budú opäť znášať dnešní mladí ľudia.
Uvažujme nad hypotetickým príkladom, že na jeden zachránený ľudský život opatrenia zničia život ďaľším 3 ľuďom. Stojí to stále za to? A čo ak to nebudú 3, ale 10 zničených životov za 1 zachránený? Čo ak to bude 50, 100, alebo 1000? Kde je tá hranica, kedy si povieme, že už to za to nestojí?
A pýtal sa na to vôbec niekto seniorov? Naozaj si ten 70 ročný starček, ktorého tak veľmi musíme chrániť, želá, aby jeho vnúčatá mali ťažší život len preto, aby sa on mohol cítiť bezpečnejšie? Čo by ste na jeho mieste cítili vy?
Jednoduché riešenie neexistuje
Nachádzame sa v kríze, ktorá bude mať svoje dôsledky. Ľudia budú trpieť a zomierať bez ohľadu na to, čo vláda vymyslí. Toto je fakt, s ktorým sa musíme zmieriť. Tvrdenia našich politikov o tom, ako pôjdeme na dva týždne do lockdownu a tým sa všetko vyrieši, a život bude ako predtým, sú nereálne. Sú to len rozprávky. My však bohužiaľ nežijeme v rozprávke ale v realite.
A realita je taká, že opatrenia vlády môžu spôsobiť oveľa viac utrpenia a smrti, ako samotný koronavírus.