Naozaj som frustrovaný. A to čo dnes robím je silne ovplyvnené týmto stavom. Chcem to vyjadriť. A tak som sa mrkol na wikipédiu, kde je to stručne opísané, čo slovo frustrácia znamená. A budem sa toho pridržať, aby som nedristal piate cez deviate a mrkol na to, ako som na tom podľa toho, čo sa tam píše.
Najprv k tomu, čo je to frustrácia.
„Frustrácia (z lat. frustratio = klamanie) je vnútorný stav organizmu, ktorý vzniká, ak je nejaká dôležitá potreba síce vzbudená, no jej uspokojeniu sa kladie do cesty ťažko prekonateľná alebo neprekonateľná prekážka.“
To sedí. Som v poslednej dobe oslovený situáciou na Slovensku, kde som nadobudol nádej, že sa to začína meniť k lepšiemu. Dôležitá potreba (zmeny) bola vzbudená... dokonca opakovane. No ale aj opakovane k jej uspokojeniu začali padať do cesty prekážky. Po každom oficiálnom vyjadrení predstaviteľov tohto štátu.
Čo ďalej píše wiki:
„Frustrácia je spravidla podkladom agresie. Frustrácia je jedna z náročných životných situácií.“
Tak ďakujem pekne, ak sa niekto snaží akože ukľudniť situáciu na Slovensku tým, že dá priamo podklad pre agresiu – fú, silné slovo. Súhlasím, že je to náročné. Ale sme uvarené žaby a nejak sme si zvykli. A toto ma irituje...
Aj malé, bežné každodenné udalosti frustrujú, ako píše wiki – vieme si rady, veď sa nezbláznim z prkotín, aj keď nie nepodstatných (rad na pošte a pod.). Ale keď to nabobtná do celospoločenských rozmerov, tak, ako teraz, tak je tu silný pocit bezmocnosti.
„Pritom je náš organizmus pripravený bojovať. Ale naráža na stenu. Frustrácia je tak spojená s nepríjemnými pocitmi ako napätie, hnev, sklamanie.“
Presne. Som podráždený, cítim to napätie, aj hnev, sklamanie... Sedí to.
Aké sú reakcie na frustráciu podľa wiki, ako ich chápem:
Priama reakcia – útok na prekážku - agresia. Opísaná forma, ako sa útočí u nás jasne vystihuje to, že to ľudia robia aj práve kvôli frustrácii – „nadávame na príčinu nášho hnevu, na celý svet, na seba.“ A môže to skončiť rôzne.
Toto fakt pozorujem, tak sa to deje. Aj mne.
Obranné mechanizmy – slúžia na zmiernenie napätia z frustrácie – aby nás šľak netrafil - klameme samých seba aj druhých. Tieto mechanizmy môžeme používať vedome aj nevedome:
Racionalizácia – my si to sami pred sebou zdôvodnime, nájdeme „rozumný dôvod", prečo to tak je a tak sa stíšime. Takto sme ako tie uvarené žaby vydržali pozerať sa na to svinstvo od roku 89. V príbehu o líške sme my tí, ktorí ak by sa mali o niečo pokúsiť, niečo zmeniť, radšej sa skľudnia – stojí ti to za to? Chceš prísť o prácu? Chceš, aby si mal problémy? Veď oni majú páky... A keď čítaš o tom, ako by chcel niekto niečo vyšetriť a nadriadení ho upracú... Tak nájdeš toľko „rozumných dôvodov“...
Sublimácia – realizujeme sa inde – akože dáme energiu nakumulovanú problémom do niečoho iného. Aspoň tak to chápem. Ale sorry, ak ma niekto nasiera len kvôli tomu, aby som v práci mal viacej zapalenia, tak si nevybral ten správny postup... a ak nasiera národ, aby viacej makal, tak aby sa mu to nevymklo...
Kompenzácia – „Nahradíme nedosiahnuteľný cieľ dosiahnuteľným“. Neviem, či to je to, že ak ste si vysnívali svoj život na Slovensku a vidíte, že to tu nepôjde, zabalíte to tu a tadá za kopečky. Možno aj jednoduchší príklad som mohol dať, ale nie je to toto? Keď ľudia proste idú tam, kde sa to dá? U mňa to tak je.
Projekcia – keď presvedčím sám seba - alebo to robí systematicky nikto iný, že to čo nemám alebo nemôžem dosiahnuť pripíšem tomu, že sa mi to niekto snaží vnútiť. Že ja to vlastne ani nechcem. Že som obeťou záujmu iných. No v tomto prípade sa cítim byť v jednote s tými, ktorí ukazujú na to, že zmena je nutná a stotožňujem sa s tým na základe vlastného presvedčenia. Nepodľahnem podsúvaniu toho, že tí, ktorí vedia, ako tú zmenu urobiť a ako pomôcť Slovensku sú zlí, že len chcú využiť príležitosť.
Regresia – keď sa začnem správať neprimerane – svojmu veku, postaveniu... To asi nie je môj prípad, aspoň si to myslím. No ale nikto nevie...
Na wiki si môžete pozrieť aj tie vážnejšie prejavy frustrácie.
Čo som ale týmto chcel povedať. Je to nebezpečné. A nechcené. Môžete byť obeťou, ani o tom neviete. Veľmi ľahko. Je to individuálne – každý má svoju vlastnú mieru odolnosti. A je jedno, či ste bežný občan Kopčan alebo premiér. Rozdiel, je len v tom, že v tom druhom prípade sa to šíri pri každom verejnom vystúpení – a skúste zanalyzovať jeho prehlásenia z pohľadu tu opísaných bodov. Mne to sedí na jeho obrovskú frustráciu. Keď cíti, že je nejaká dôležitá potreba síce vzbudená, no jej uspokojeniu sa kladie do cesty ťažko prekonateľná alebo neprekonateľná prekážka.
Nebral by som na ľahkú váhu nakumulovanú frustráciu občanov Kopčanov. Jej verejný prejav má tu silu veci meniť. A myslím si, že to v krátkej dobe opäť zažijeme v našich uliciach.
Stačilo...
Ako si na tom TY?