Keď slnko cítilo plazenie po východnom horizonte, Raodah bol videný spěchal do spálne svojho syna. Ráno pozdravil kokokanový kohút zo všetkých kútov dediny, aby vplyvom mladého vdova čoraz viac vyzeralo nepríjemne.
Prečo nie, smer v smere hodinových ručičiek takmer smeroval na číslo šesť, ale samotné dieťa sa nevzbudilo zo spánku. Nielen nervózny, ale pomaly Raodah tvár vyzerá tak rozčúlený, keď vidí, že správanie jeho dieťaťa nie je tak obyčajné.
"Udin sa rýchlo prebudí, už je to deň," povedal Raodah po správnom mieste v posteli svojho syna. Ešte stále vo svete svojho sna, slovo bolo ignorované Udin.
"Udin sa zobudíme, aj keď ste neskoro do školy," povedala Raodahova slova mierne telo jeho syna. Avšak, aký je svet snov, dopad Udína sa neprebudí.
Sneh z udínu ešte stále znel v Raodahových ušiach, čo ho ešte viac podráždilo. Vankúš na pravej strane syna jeho tela bol prijatý neskôr v pukulkannya smerom k Udinovi tvár spolu pomaly.
"Udiiiin, zobuď sa". Nepočul, ale pocítil úder podstavca do tváre a priniesol Udínu okamžitú chvíľu. Vyzerá to trochu smiešne kvôli reakcii jeho dieťaťa prináša vplyv Raodah úsmev vyhnať jeho odpor voči jeho synovi.
"Aha matka, narušiť samotný Udinov sen," spontánne pozdravenie Udína videla, že sa jej matka na ňu horko usmievala.
"Sny, sny. Teraz máte rýchlu sprchu a nie je ťa túžiť ísť do školy ".
"Škola, opäť školu. Udin lenivý ísť do školy bu. Nudí sa, "odpovedal Udin, keď položil hlavu späť na vankúš. Aký šok Raodah, nemohol uveriť tomu, že by jeho syn takto hovoril.