Pôvodný článok: https://hlaskrkavca.eu/o-skolskom-vzdelavani/
Školstvo, večný tŕň v oku našej politickej elity. Začal sa nový školský rok a spolu s ním sa opäť raz rozohnil na chvíľu diskusia o stave a smerovaní slovenského školstva.
Jedni z jeho stavu vinia nedostatok, alebo zlé využitie poskytnutých zdrojov. Iní zas nevidia problém v peniazoch a skôr ich zaujíma, prečo naše školy opúšťa nespočetné množstvo študentov, ktorí sa na jednej strane nevedia a na druhej strane sa ani nemajú ako uplatniť.
Straší nás každý možnosť nárastu nezamestnanosti v dôsledku chýbajúcich schopností mladých. A to ani nehovoríme o tom, koľkí sú zo štatistík úradov práce z toho či onoho byrokratického dôvodu vylúčení.
Politická elita aj „odborníci“, celkom pravdivo hovoria o mládeži ako budúcnosti nášho národa a našej krajiny. Otázka potom znie, prečo nikto z nich nie je ochotný identifikovať problémy a menovať ich správnym menom.
Z nášho pohľadu je školský systém od svojho základu prehnitý a nevhodný. Vidiac zúbožený stav školstva ako takého vidíme nutnosť úplnej prestavby školstva. Naša predstava nového, lepšieho systému stojí na poznaní, že škola má deti vzdelávať a nie určovať ich morálnu výchovu, tá je bremenom, ktoré od vekov bolo rezervované rodičom.
Naša doterajšia predstava nie je dokonalá a nie je bez priestoru pre úpravy a vylepšenie. Akým smerom by sa malo školstvo uberať, sme však načrtli v pamfletoch Via Tertia - Syndikát ako aj Via Tertia – Slovenský Syndikát. Je to však len škrabnutie do povrchu komplexného problému. Preto školstvo ostáva pre nás otvorenou témou, ktorá bude ešte nejaké obdobie podliehať zmenám.
V istej miere tieto myšlienky protirečia v pamfletoch prezentovanému náčrtu, nie však princípom z ktorých vychádza.
Je tu možnosť úplného zrušenia akejkoľvek povinnosti rodičov dieťa nechať vzdelávať v školských zariadeniach. To by znamenalo úplnú slobodu voľby vzdelania dieťaťa rodičmi. Šlo by tým o radikalizáciu princípu slobodnej voľby pre rodičov, akou formou chcú dieťa vzdelávať, ak vôbec.
Tým máme na mysli zrušenie povinného vzdelávania úplne. Keď sa nechcú vzdelávať a keď nechcú vzdelávať svoje potomstvo, je to voľbou rodičov. Tým sa vyrieši veľmi rýchlo spor medzi väčšinovým obyvateľstvom a určitými menšinami ohľadne parazitovania týchto menšín na školskom systéme cez obedy zdarma a ďalšie úľavy a iniciatívy aby svoje deti do škôl posielali.
K tomu by sa pridala možnosť úplného vystúpenia štátu z trhu vzdelávania. Namiesto poskytovania vlastných zariadení by sa ponechala otázka existencie školských zariadení na slobodnom trhu. To by síce na jednej strane znamenalo zníženie hustoty škôl, avšak zároveň by viedlo k možnosti pre rodičov, vybrať svojmu dieťaťu presne takú školu aká im vyhovuje.
Taktiež by princípy konkurencie nutne viedli ku špecializácii škôl, čím by sa vyriešila aj večná debata menšinových škôl, či náplne školských osnôv. Rodičia, ktorí by nechceli aby ich dieťa bolo vystavené určitým doktrínam, by tak mali možnosť ho poslať do školy, ktorá vyhovuje svojimi praktikami ich predstavám.
Ďalej by tu bola možnosť, aby štát len reguloval minimálne kritériá pre dosiahnutie vzdelania. V štandardizovanom testovaní by sa žiaci pravidelne podrobovali raz ročne v špeciálnych skúšobných centrách spôsobilostným skúškam.
Obmedzenie prístupu k vysokoškolskému štúdiu ako aj privatizácia týchto škôl
Ak by boli schopné absolvovať tieto skúšky s určitým celkovým priemerom, len vtedy majú byť pripustené k možnosti štúdia na vysokých školách. Spolu s privatizáciou týchto, nakoľko štát by sa pre súvislosť musel stiahnuť aj z tohto systému, by sa znížil počet možných študentov, čím by vysoké školy boli taktiež donútené konkurovať si navzájom v podstatne väčšej miere.
Aby sa však zaručil minimálny Štandard týchto škôl, majú študenti na konci svojho študijného programu napísať prácu, ktorú budú musieť v spomínaných centrách obhájiť pred komisiou odborníkov, pričom tú majú tvoriť príslušní odborníci konkurenčných škôl. Dodatočne k tomu majú absolvovať preskúšanie svojich znalostí predmetov študijných odborov.
S výnimkou tejto štandardizácie a obmedzenia dĺžky štúdia pre bakalársky a magisterský stupeň na maximálne 4 roky, majú mať vysoké školy absolútnu slobodu pri stanovovaní obsahu svojich študijných plánov.
Toto je však len niekoľko myšlienok, čo by ešte mohli nájsť svoju cestu do najbližšej verzie našich pamfletov.
Ako vidíte snahou je maximalizácia kvality výučby za súčasného obmedzenia vplyvu štátu na vzdelávanie obyvateľstva. Každý rodič musí niesť zodpovednosť za svoje potomstvo dovtedy, kým potomstvo nie je schopné sa pohnúť vo svete samostatne.
Výchova nikdy nemala prejsť do kompetencie škôl, v tom vidíme aj jeden z hlavných dôvodov morálneho úpadku našej krajiny. Štát rodičovskú výchovu nikdy nedokáže nahradiť a práve naopak v mnohom je skôr škodlivým vplyvom.
Čím dlhšie nad tým uvažujeme, tým viac sa kryštalizuje možná nutnosť vlastného pamfletu venovaného výlučne školskému vzdelaniu. Ale povedzte nám vy.