Sväto-sväte prehlasujem, že minulý rok bol mojím najcestovateľskejším rokom života. Bola som v Michalovciach. Srandujem. Teda bola som aj v Michalovciach, ale dlhé predlhé dva mesiace sme s mojím A. trávili v Škótsku a ako odmenu sme si sľúbili našu prvú spoločnú dovolenku. Viete, takú tu ozajstnú. Slnko, more oceán, piesok v gatiach, veľké kopčeky zmrzliny, objavovanie, hádky kvôli mapovej orientácii, spálený chrbát a iné. Debata o destinácii bola dlhým bojom, ktorým vás nechcem zaťažovať.
V skratke poviem, že sme si ťahali medzi lístočkami letná krajina vs. zimná krajina – vytiahli sme si papierik zimná, ktorý hneď skončil v koši (pretože po dvoch mesiacoch v zamrznutom Škótsku sa nechcete odmeniť ešte väčšou zimou, všakže?) – vyberali sme letnú krajinu – hádky o výbere letnej krajiny – prehlásenia, že spolu nikam nejdeme – nápad o dovolenke na Širave – hádka – hádka – uzmierenie – nápad o dovolenke v Porte.
Ach. Porto. Láska môjho života, mesto mojich slov, nájdenie môjho strateného ja. Poviem vám, že v živote som mala už veľa hrozných dobrých nápadov, ale rozhodnutie o tom, že pôjdeme do Porta, prehlasujem za to najlepšie. Budem sa snažiť, aby sa Porto objavilo vo vašom to see zozname aj keď musím povedať, nebolo to všetko med lízať.
Let, letenky, problémy, strasti, zabijem sa.Takto by som v skratke pomenovala cestu z Krakowa do Porta a naspäť. Ak nechcete zaplatiť milión eur za letenky (čo určite nechcete), jediná možnosť ako sa do Porta dostať je síce letecky ale s prestupom. My sme leteli z Krakowa do Lyonu a z Lyonu do Porta, na prestup sme mali krásne tri hodinky, všetko išlo ako po masle a my sme už večer mohli jesť tú najhoršiu francesinu v celom Porte. Z Porta sme naspäť leteli cez Frankfurt (najväčšie letisko v Európe, len aby ste vedeli) a z Frankfurtu zase do Krakowa. Na prestup sme mali dve hodiny, čo sa dá aj na takom letisku ako je Frankfurt bez spotenia v pohode stihnúť. Avšak! Hádajte koho lietadlo v Porte malo meškanie viac ako hodinu a pol? A hádajte, kto bol taký naivný a myslel si, že za 5 minút určite stihneme prestúpiť do druhého lietadla? A hádajte, kto ten prestupné let nestihol a z Frankfurtu išiel do Krakowa autobusom krásnych 17 hodín? Správne! Bola som to ja a môj milý A. a ešte ďalších 15 Poliakov, ktorí stratili veškerú vieru v život.Týmto celým som len chcela povedať, že ak nechcete mať z cestovania žalúdočné vredy, dajte si na prestup radšej aj 9 hodín, poseďte si radšej 4 hodinky na letisku, prechádzajte sa 5 hodín v duty free a tvárte sa, že si môžete všetko dovoliť! Dôležité je, že všetko stihnete!
Tak si predstavte, že už sme v tom Porte a zažívame pravdepodobne ten najlepší čas tohto roka. Na moje prekvapenie bolo mesto plné (éééééé) turistov, avšak ak viete kam ísť, nájdete aj miesta, kde doslova zastal čas len pre vás. V tomto mi veľmi pomohla aplikácia Use-it (ďakujem Barbs), kde nájdete mnoho lokálnych tipov na miesta, reštaurácie, pamiatky, kde sa o vás nebudú obtierať čínski turisti s piatimi canonmi okolo krku. Prvý deň sa niesol v znamení vytešovania sa z nášho ubytovania, z chutného jedla, lamentovanie nad ľadovým oceánom, nevyhli sme sa ani mojej cestovateľskej nálade – všetko chcem vidieť, všetko chcem zjesť a všetko chcem piť. Ale, nie je to pravý zmysel cestovania? Pocity, dojmy, pojmy prvého dňa
- vyberajte si dobrú lokalitu ubytovania. Bývajte buď pri pobreží alebo priamo v centre, ušetríte na metre, ktoré je podľa mňa dosť predražené (jeden lístok, ktorý platí hodinu stojí od 1,20 a vyššie)
- tvárte sa, že ste doma, že ste Portugalčania, že viete kam ísť, že ľúbite dotyky a pochopíte, že život je
pravdepodobnelen jeden - Confeitaria do Bolhão – moja milovaná raňajková destinácia, pekárnička, v ktorej ochutnajte všetko (okrem kávy; portugalská káva=blé), no najmä okoštujte tú najlepšiu pastel de nata v celom Porte; táto pekáreň bola našou pravidelnou rannou zastávkou, kde stretnete starých lokálov, mladú portugalskú čašníčku, ktorá si podľa mňa denne zarába na svoj nesplnený sen tanečníčky; moje milované miesto, kde ranné rande dáva úplne iný zmysel
- Mercado do Bolhão – hlavná portská tržnica, kde nájdete od exotického ovocia až po slepačiu hlavu naozaj všetko; toto miesto je koncentrácia lásky, krásy a rybacieho smradu
- Senhor de Matosinhos – asi ste už pochopili, že tu nenájdete žiadne tipy na pamiatky, galérie či čo; lebo my sme chodili hocijako a hovorili si – jéj, to je pekný kostol, jéj, pekný most, jéj, pekné to je, jéj, pekná pláž, ľahnime si; áno! Senhor de Matosinhos bola prvou plážou, kde sme nadávali na piesok v gatiach, v ušiach a vo vlasoch a hovorili si – na pláž! a potom sme sa smiali, chutnali exotické ovocie a pozerali na surfistov či surférov, už neviem ako to je.
- prvé portské potulky – keďže sme nemali konkrétne miesta, ktoré sme chceli vidieť, tak sme sa častokrát len tak motkali po meste a hovorili si – aha, to je tá kaviareň (Majestic Café), kde J.K. napísala časť Harryho Pottera alebo – aha, to je ten kostol, ktorý som chcela, tak vidieť (Chapel Of Souls/Capela Das Almas); alebo – aha, to sú len také opraté veci povašené na šnúrach a aha za tým je ten most, čo ho Eiffel navrhol (Ponte de Luis)! A ešte – aha, to sú len ďalšie kachličkové domy a ešte aj tá stará električka, ktorá ťa odvezie bárskde za 3 eurá.
Z prvých portských chvíľ je to pre zatiaľ všetko, pretože sa dusím plačom kvôli tomu, ako veľmi by som sa chcela vrátiť!
Ľúbte sa a choďte do Porta.