"Napíš tam potom, že to je mesto vôní! Tak, tak to napíš," toto mi mamka hovorila, keď sme vystúpili prvýkrát z parížskeho metra. Ja tvrdím, že je to mesto, kde som sa potkýňala o cudzie nohy, kde ma prvýkrát opľul bezdomovec (parížsky! takže to opľutie bolo nonšalatné!). Miesto, kde sme nenašli ani jediného človeka, ktorý by nás dobre odfotil. Miesto, kde nikdy nenájdeš to, čo hľadáš, ale vždy nájdeš to, čo si ani nevedel, že existuje. Mesto, v ktorom nenájdeš meter štvorcový, na ktorom by nebol turista s foťákom okolo krku (áno, to som bola aj ja). A je to ešte aj miesto, ktoré je úžasne obrovské, plné dobrého jedla, krásnych ľudí a smutného metra.
Parížske metro
Ách, metro. Nechoďte ním, keď nemusíte. Je p r e p l n e n é, tmavé, miestami nebezpečné a človek, ktorý nerozumie po francúzsky sa rýchlo zmýli a niekedy ani nevie, kde sa ocitne. Ak ním len predsa potrebujete ísť, kúpte si desať lístkov naraz, vyjde vás to o nejaké to "ojro" lacnejšie. My sme sa presúvali metrom len dvakrát do dňa a večer sme aukali a ochkali ako nás nohy boleli! Ale stálo to za to, pretože Paríž je mesto, kde si môžete oči vyočiť, nohy vynožiť vychodiť, foťák vyfotiť a srdce potešiť! A ja som mala predstavy o Paríži - o "šik" parížškych ženuškách, o tom, ako si budem piť víno pri brehu Seiny, ako budem hovoriť po francúzsky a ako budem jesť makrónky od rána do večera. Už som sa aj chystala, že si kúpim cigarety a budem si len tak pofajčievavať (novotvar) v parížskych uličkách. A myslíte si dobre, takmer nič z toho sa nestalo.
Parížanky sú isto "šik", len ja som ich akosi prehliadala, nevidela a ja som presvedčená, že sa predo mnou skrývali, lebo by som inak isto hrozne žiarlila! Ani víno sme pri Seine nepili, lebo pršalo až-až, ale nemyslite si, že sme to s tým vínom vzdali! Ak máte niečo v Paríži piť, tak je to práve víno, všetky druhy, hoc jaké, ružové, červené, biele, aj bublinkové, aj nebublinkové, aj také čo sa hodí ku kačke, aj také čo k rybe. A po francúzsky som tiež nehovorila, pretože akonáhle si Francúz myslí, že viete po francúzsky spustí na vás niečo také, ako keď si pustíte video na youtube rýchlosťou 4x. A keď si predstavím, že som mala obdobie, kedy som si hovorila - bože, ako dobre viem po francúzsky! Tak mi je zo seba samej hrozne smiešne.
Paríž je mesto kultúr, a preto, ak sa pýtate, čo len v tom Paríži budem jesť, nebojte sa! Dávam vám tu menší zoznam, z ktorého sme neokoštovali všetko, ale isto to stojí za to!
Pečivo, koláče, kávy
Le Poutch
La Chambre Aux Oiseaux
Du Pain Et Des Idees
Café Kitstuné
Sésame
Blé Sucré
Všetky pekárničky, na ktoré natrafíte
Kaviarne si vyberajte poctivo! (nechcete dať za kapučíno 7 eur, všakže?)
Palacinky
Všetky v okolí Montmartru
La Droguerie du Marais
La Cerrame De La Regalade (priamo pod Eiffelovkou)
Creperie Brocéliande
Všetky pouličné palacinkárne
Obedy, večere, ceny, jedlo ako také (parádne)
Musím sa priznať, že na reštaurácie nemám žiadne tipy, pretože sme jedli na miestach, pri ktorých nám už odchádzali nohy. Ceny v Paríži sú... No, povedzme, že nie najlacnejšie. Obchádzajte ulice pri hlavných pamiatkach, blúďte v malých uličkách, kde isto iste niečo nájdete. A určite mi dáte za pravdu, že je rozdiel dať za jednu polievku 6 eur a 14 eur. Čo ale určite musíte ochutnať je francúzska cibuľová polievka, vyššie spomínané palacinky, všetko pečivo sveta, falafel, latinské jedlá v latinskej štvrti, tatarák a všetko, na čo máte chuť a čo doma len tak nenájdete!
Ak sa chystáte do Paríža behať po pamiatkach, kupujte vstupenky dopredu online! Ušetrí vám to kopec nervov, nemusíte stáť tak dlho v rade a žiarlivé pohľady ostatných turistov stoja za to. Ak máte menej ako 26 rokov, je ten správny čas navštíviť Paríž! Prečo? Pretože vstup do všetkých múzeí máte zadarmo, prejdete si len bezpečnostnou kontrolou a už aj môžete fotiť Van Goghove obrazy jedna radosť! Ak chcete navštíviť Louvre, tak navštívte, ale len raz za život. Verte, že to stačí, lebo ja mám deväť životov, ale asi dva som tam za jednu hodinu stratila. Je tam extrémne veľa ľudí, ktorí sa absolútne nerozumejú umeniu (a vy s nimi), idú si odfotiť Monu Lízu (a vy s nimi) a potom sa pol dňa strácajú medzi umením Austrálie a Antarktídy (a vy s nimi) a keď sa šťastným omylom dostanete von, ďakujete všemohúcemu bohu, že sa tak stalo (a oni s vami).
Ak vás ale umenie predsa len trochu zaujíma, tak navštívte Museé D'Orsay, Museé De L'Orangerie, Museé Picasso, Centre national d’art et de culture Georges-Pompidou a mnoho, mnoho iných! Určite choďte, foťte a zamilujte sa.
A samozrejme, Paríž nie je Parížom bez Eiffelovky, Notre Damu, Sacré-Cœur, Moulin Rouge, Invalidovne (alebo ako som si to nazvala ja - Zotavovňa) a iných pamiatok, ktoré určite navštívte, ale navštívte ich ráno a poobede sa túlajte Latinskou štvrťou, Luxemburskými záhradami, prechádzajte sa popri brehu Seiny, straťte sa v uličkách, vchádzajte do obchodov, kupujte si lacné baretky a krúťte hlavami nad parížskymi šoférmi. Sú hrozní a ja by som tam najradšej chodila kanálmi. Ak sa hovorí, že Paríž je Mekkou kultúr, rás a náboženstiev, tak je to tak! A neustále som uvažovala, či by taký Marián Kotleba zvládol návštevu Paríža, či by si dal falafel zo židovskej štvrti, že či by prežil cestu metrom... A tak. Ale vy to isto prežijete, stačí len zahodiť všetky predsudky, žiť a nechať žiť.
Paríž, nech už je akokoľvek romantický, veľkolepý, ostal pre mňa len turistickou destináciou, kde sme mohli byť spolu s mojou mami, čo ma očarilo viac ako samotné mesto. Prajem toto bláznovstvo každému raz zažiť, nech každý raz zažije svoj Paríž.
♥