Tak dnes je konečne pod mrakom. Toto počasie mi vytvorilo ideálne svetelné podmienky pre zachytenie atmosféry na kraji lesa, kadiaľ chodievam pravidelne na prechádzku. Tento kus cesty je temnejší než ten ostatný a príde mi tak tajomne krásny. Mám rád stromy, prídu mi také spontánne, vytrhnuté z toku času v ktorom sme. Pritom stačí trochu zastať, načúvať, pozerať sa...bez slov sa s nimi rozprávať. A oni začnú vyprávať svoje pradávne príbehy :)
Fotky sú ako je u mňa zvykom bez úprav v PC #SOOC (Straight Out Of Camera), fotené na Fujifilm XT-3, s obľúbeným 33mm objektívom. Fotoaparát nastavený na simuláciu legendarneho filmu Fujichrome Sensia 100. Howgh ;)
EN (google translate)
So today it is finally under a cloud. This weather has created ideal lighting conditions for me to capture the atmosphere on the edge of the forest, where I go for a walk regularly. This part of the road is darker than the other and it seems so mysteriously beautiful to me. I like trees, they come to me so spontaneously, uprooted from the flow of time in which we are. All you have to do is stop a little, listen, watch ... talk to them without words. And they start telling their ancient stories :)
The photos are, as is my custom, without editing in the PC #SOOC (Straight Out Of Camera), taken on a Fujifilm XT-3, with the popular 33mm lens. Camera set to simulate the legendary film Fujichrome Sensia 100. Howgh ;)
